čepiec a obrúčka – nový príbeh

Minimalart bol charakteristický svojou chladnosťou, prísnou strohosťou a programovou bezobsažnosťou. Na prvý pohľad minimalistické, farebne mimoriadne kultivované umelecké dielo – diplomovka Moniky Hanečkovej nemá nič spoločné so žiadnym so spomínaných termínov. Spája totiž ľudské osudy minulosti s prítomnosťou. Nie je formálnym dielom. Má myšlienku, posolstvo, zámer, ale predovšetkým koncept. Je založená na príbehu resp. na príbehoch. Oživuje predmety minulosti nájdené, nepotrebné, vyradené, neupotrebiteľné. Predmety, ktoré tvorili súčasť života reálnych ľudí, presnejšie konkrétnych žien, ktoré sprevádzali ich životom. Fragmenty čepcov, ktoré kedysi mali hlbší symbolický význam v živote svojich nositeliek, sa ocitli v zbierkach muzeálnej inštitúcie, ktorá ich už viac nepotrebovala. Monika Hanečková ich objavila ako mimoriadne estetické farebné objekty, ktorým chýbali nielenkonkrétne príbehy, ale aj zmysel ďalšej existencie. K tomuto vizuálne mimoriadne atraktívnemu materiálu pristupuje citlivo, poctivo a pedantne, povyšuje ho do sveta voľného výtvarného umenia a dáva mu nový život. Zoraďuje, usporadúva a s vedeckou presnosťou analyzuje, transformuje, prekódováva nové umelecké dielo. Ako hovorí „Čepiec – znak vydatej ženy v ľudovom prostredí som pretransformovala do súčasnej podoby charakterizujúcej stav vydatej ženy – obrúčky využívajúc súčasné technológie a materiály v spojitosti s ručnou prácou.“  Čo ste však v galérii mohli reálne vidieť? V prvom rade vašu pozornosť upútala výrazná inštalácia častí čepcov, ich farebnej analýzy a prsteňov rôznych farieb prechádzajúcich takmer celú farebnú škálu. Prstene pritom strácajú svoju funkčnosť a sú dočasne uväznené ako výstavné objekty na stenách. Túžite sa ich dotknúť, zobrať si ich domov a dať umeleckému dielu nový osud spojený s osudom vaším.

text: Juraj Čarný