moja india


CHOĎ TAM,

NEVEDNO KAM,

POZNAJ TO,

NEVEDNO ČO…


A tu začína celý príbeh. Začína mnou. India bola vždy mojím snom. Vybrala som sa bez sprievodcu, bez presného plánu, no s túžbou nahliadnuť do tejto krajiny a spoznať, prečo mi odjakživa bola tak blízka… Hneď prvý deň môjho príchodu mi do cesty prišiel jeden človek. Časom a neľahkými skúsenosťami získal moju dôveru. Pochádza z Haryany- z rodiny farmárov. A tak som vďaka nemu mala túto jedinečnú možnosť pozorovať a žiť život na vidieku. Život taký aký je. Jednoduchý a prirodzený.

V celej Indii je možné nájsť mnoho kontrastov v čomkoľvek. Je krajinou, ako môj priateľ hovorí, kde: “ everything is possible. Depends of the time.”

V indických mestách sú ulice plné ľudí. Prevažne mužov. Sama som sa cítila zvláštne, keď som sa často ocitla sama, jediná žena v spoločnosti mužov. Muži sú tí čo komunikujú so svetom. A tu ma neustále sprevádzala otázka.. Aký tu je vlastne život ženy?

V najstarších indických spisoch – védach, sú objasnené princípy fungovania univerzálneho zákona, vychádzajúceho z najpôvodnejšieho zdroja vzťahov medzi mužským a ženským princípom. Štát Haryana nie je známym turistickým centrom. No je miestom s bohatým kultúrnym dedičstvom, kde sa tieto pôvodné princípy ľudskosti vďaka pomalému vývoju vo svojej podstate neustále odohrávajú.

Toto prostredie v ktorom som  žila a život ženy, ktorý som mala možnosť spoznať je iba jedným z mnohých, ktoré sa v Indii nachádzajú. Nie je konzumom. Nie je blahobytom, nie je prepychom. No nie je ani prežívajúcou chudobou, úzkosťou a strachom. Za celý čas z nich na mňa pôsobila prirodzená sila ľudskosti. A práve v nej je ich mĺkve bohatstvo.

Stretla som sa s viacerými ženami. S niektorými som trávila každý deň, iné som vzhliadla len na moment, no každé jedno stretnutie mi ich realitu priblížila o kúsok viac. Stretla som sa so ženami v rôznom veku a v rôznych činnostiach i situáciách.  Skladám tak túto mozaiku z momentov mne tak silno vrytých v pamäti.. s pocitom, akoby som neprichádzala do cudziny.. No prichádzala naspäť domov.

A tak si dovoľujem nahliadnuť dnu. Do vnútra samotných nás. Žien. V našej sile, pokore, s hlbokým pohľadom naplneným smútkom, no i nežným úsmevom s rúškom tajomstva.. Život indických famárov nieje prepychom. No prirodzeným bytím ktoré stáročia nevedia zmeniť. Nenapredujú. Nemajú kam. Majú všetko, čo potrebujú.. majú seba navzájom. Žijú sami pre seba.  Pre svoju rodinu, zvieratá a farmu. Každý deň je kolobehom. Všedným plynutím času. Žena je tým, čo tvorí domácnosť. Stará sa. Celý deň sa nezastaví. Žena je tu neodmysliteľnou súčasťou fungovania rodiny. Je chránená i uzamknutá bránami domova. Je cenená i utláčaná. Je prostá i silná zároveň..