život ženy

V minulosti boli ženy v štáte Haryana v Indii nežiadúce. Boli ťarchou rodiny, ktoré bolo treba vydať. Novorodené dievčatká boli mnohokrát dokonca vraždené.  Dnes našťastie oči dieťaťa transparentným pohľadom pozorujú svet. Hľadí..akási zvláštna biela tvár mu prišla do cesty..

V minulosti boli ženy v štáte Haryana v Indii nežiadúce. Boli ťarchou rodiny, ktoré bolo treba vydať. Novorodené dievčatká boli mnohokrát dokonca vraždené. Dnes našťastie oči dieťaťa transparentným pohľadom pozorujú svet. Hľadí..akási zvláštna biela tvár mu prišla do cesty..

Tu, na dedine u bratranca môjho priateľa nás všetci vítajú. Vo všednom pokojne plynúcom dni, za múrmi domov v uliciach každá rodina žije svojim životom. Rodina je tu inštitúciou v ktorej vládne rešpekt. Matka, či žena v domácnosti zohráva dominantnú úlohu. A každé dieťa tu predstavuje vidinu lepšej budúcnosti. Tu, na dedine u bratranca môjho priateľa nás všetci vítajú. Vo všednom pokojne plynúcom dni, za múrmi domov v uliciach každá rodina žije svojim životom. Rodina je tu inštitúciou v ktorej vládne rešpekt. Matka, či žena v domácnosti zohráva dominantnú úlohu. A každé dieťa tu predstavuje vidinu lepšej budúcnosti. Tu, na dedine u bratranca môjho priateľa nás všetci vítajú. Vo všednom pokojne plynúcom dni, za múrmi domov v uliciach každá rodina žije svojim životom. Rodina je tu inštitúciou v ktorej vládne rešpekt. Matka, či žena v domácnosti zohráva dominantnú úlohu. A každé dieťa tu predstavuje vidinu lepšej budúcnosti.

Tu, na dedine u bratranca môjho priateľa nás všetci vítajú. Vo všednom pokojne plynúcom dni, za múrmi domov v uliciach každá rodina žije svojim životom. Rodina je tu inštitúciou v ktorej vládne rešpekt. Matka, či žena v domácnosti zohráva dominantnú úlohu. A každé dieťa tu predstavuje vidinu lepšej budúcnosti.

Dcéra je z pravidla pomocnou rukou svojej matky. Ja nazerám za bránu susedov, kde na mňa hladí dievča čistiac mrkvu. Je čas obeda..

Roti. Najobyčajnejší tradičný chlieb v indii sa na vidieku pripravuje na ohni. Dennodenná rutinná práca jeho výroby ide Nanu- sesternici môjho priateľa od ruky. Ja som to zopár krát skúšala. No nieje to až tak jednoduché ako to vyzerá.

Nik by nepovedal, no domáci dobre vedia. Toto dievča nie je odtiaľto. Prišla s celou rodinou z iného štátu. Z Rajastanu chodia z dediny do dediny a predajom rôzneho tovaru si obstarávajú živobytie. Hašterivým tónom v hlase nám podomová predávačka núka kliešte na žeravé uhlíky. Po krátkej výmene názorov napokon odchádza s úsmevom na tvári..

Ženy sa tu pred spoločnosťou chránia. Samotné sa pohybujú iba okolo svojho domu. A mužské ego si vďaka spoločenským pomerom k žene nesmie priblížiť viac. Muži čakajú v rodnom dome, kým nejakí rodičia chcú vydať svoju dcéru. Pravda. No ak muž nemá ženu, a „do rodiny nejakú potrebujú“, musí si ju kúpiť.

 

Dcéry pomáhajú matkám v domácnosti, až pokým dievčaťu vyberajú muža rodičia. Muža z čo najlepšej rodiny aby o jej budúcnosť bolo čo najlepšie postarané. V dome kam sa vydá, žena slúži spolu s mužovou matkou. Dcéry vždy odchádzajú do nových domovov.

Budúcnosť je nejasná. Tvárou v tvár hľadí do prázdna, z ktorého vystupuje.Taká je india. Temná i pestrá zároveň..

Spev mantier, viera a obete bohom sú tu neodmysliteľnou súčasťou života. Ženy vychádzajúc z chrámu zasvätenému bohu Šiva- najuznávanejšiemu bohu v Indii, ničiteľovi, ktorí ničí všetko zlé a dáva tým tým priestor na zrod nového, sa vo viere poberajú do svojich domovov.

Súčasťou starostlivosti o domácnosť je i zabezpečenie pitnej vody.  Silné krky a šije žien sú na jeden krát schopné uniesť aj 60 kg. Pitnú vodu tu čerpajú zo spoločnej studne pri dedine vzdialenej dva kilometre.

Pôvab smútku sprevádza krásu tejto ženy. Matka dvoch detí, manželka muža, ktorý nie je ideálnym manželom, ako sa pôvodne zdalo jej rodičom, keď ju vydali do tejto domácnosti. Uzamknutá v nej žije i so svojou sestrou a jej dvoma deťmi bez ich otca. I taká je india. Niet na výber.

Každá návšteva sa nezaobíde bez uvareného čaju od gazdinej. V klasickom čupiacom posede čakajúc kým zovrie mlieko.. A mňa v tomto idylickom momente prepadla myšlienka.. Čo má vlastne na živote zmysel, čo má hodnotu? O čo sa vlastne neustále snažíme? Keď život je vlastne tu.. v každej šálke navareného čaju..

Ľudia žijú viac vonku ako vnútri. Strecha domu je terasou, kuchyňou i sprchou zároveň. Rúrka na dúchanie do ohňa, panvica na pečenie chleba, nádoba na zohrievanie vody, kliešte na naberanie uhlíkov do fajky, metla, nádoba so sušeným trusom od dobytka na kúrenie, voda na umývanie..  Všetko tu má svoj účel a miesto.

Brána je pootvorená a ja nazerám dnu. Otvára sa Pohľad do jednej z mnohých domácností, kde je vidno, ako je všetko úzko prepojené. Čisté prádlo, kuchynské riady, kŕmiaci sa dobytok i upratovanie je kompresiou ženských činností.

Červená línia uprostred šije je na verejnosti symbolom vydatej ženy. I keď vo zväzku, indické ženy ostávajú voči mužom chladné. Vlastný kvet nenechajú rozkvitnúť. No žiaria. Žiari z nich hrdosť. Sila a zdravie. Zahaľujú krivky tela a stávajú sa pre mužov nedostupné.

Či je deň, a či noc, chleba- roti sa robia pre celú rodinu vždy čerstvé.

Táto žena je najstaršou tetou môjho priateľa. Vídali sme sa každý deň a i napriek celodennej práce v domácnosti a na farme jej úprimný a nežný pohľad z tváre nikdy nevyhasol.

Starostlivosť o dobytok je bežnou činnosťou ľudí na vidieku od mladosti až po starobu. Každý deň čerstvo nakosené rastliny ženy nosia na hlavách, z farmy mimo dediny často vzdialenej niekoľko kilometrov.

Na staré kolená tu má každý právo na oddych. Manželky synov postupne preberú zodpovednosť za chod celej domácnosti. O každého je tu postarané.

Ku zdravému životnému štýlu patrí aj vodná fajka. Fajčenie je tu aj spoločenskou udalosťou. Kdekoľvek v dome sme sa nachádzali, či vo vnútri alebo vonku, táto milá susedka sa k nám vždy pristavila keď fajka bola plná tabaku a žeravých uhlíkov.

Ja, neustále na cestách som mala možnosť žiť s ľuďmi, ktorí nikdy nemali možnosť opustiť svoj domov. Nemali príležitosť zažiť inú realitu tohoto sveta, a ja si uvedomujem aká sila a pokoj vládne v ich dušiach. Neblúdia toľko, ako tie naše..I keď sa nemôžu hnúť z miesta, predsa len viac sú..ako sme my.

oooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo